Gabriel Betlen
Svoju druhú výpravu proti Ferdinandovi II. začal Gabriel Betlen po dohode s Fridrichom (V.) Falckým, ktorý sa v tom čase zdržiaval v Nizozemsku. Prvoradou príčinou výpravy bola snaha o oslabenie viedenského dvora. Uhorskému kráľovi vypovedal Betlen vojnu z dôvodu, že mu neodovzdal kniežatstvá prisľúbené v mikulovskom mieri, ani nezaplatil ročných 50 000 forintov, ktoré boli stanovené na udržiavanie hraničných pevností v Betlenových siedmich župách na území Uhorska. Ďalším vysloveným dôvodom výpravy bolo, že Ferdinand odmietol Betlénovu ponuku na sobáš, v ktorej sedmohradské knieža požiadal o ruku Ferdinandovu druhorodenú dcéru, 12-ročnú Cecíliu Rozáliu (za veno si žiadal guvernérstvo v Uhorsku).
Na čele svojho 10-tisícového vojska sa Gabriel Betlen vydal na výpravu 15. augusta 1623. Aj tentokrát viedol svoje vojsko zo sedmohradskej Alba Iulie. Výprava, počas ktorej ho z uhorských veľmožov podporovali iba GAŠPAR ILÉŠHÁZI a JURAJ RÁKOCI, trvala do novembra a skončila sa pri Hodoníne.
Betlenove vojská sa bezproblémovo dostali cez Tokajskú oblasť a Košice k Trnave, kde sa k nim pripojili turecké a tatárske vojská Ibrahima pašu. Betlenova armáda, teraz už v počte 30 000 mužov, začala obliehať Trnavu, ktorú dobyla 17. októbra. Až po príchode do Trnavy sa Betlen dozvedel, že generál TILLY už 6. augusta 1623 porazil Fridrichovho vojvodcu KRISTIÁNA BRUNŠVICKÉHO, ktorý prišiel so svojím vojskom z Nemecka, aby vtrhol do Sliezska. Betlen sa dostal až k moravského Hodonínu, kde koncom októbra 1623 jeho vojsko obkľúčilo cisársku armádu. Nakoľko Betlen nedisponoval delami, zvolil si taktiku obkľúčenia a vyhladovania nepriateľa (Ferdinand poslal proti Betlenovi iba 9-tisícovú armádu na čele s vojvodcom MONTENEGROM, posilnenú o vojvodcu WALLENSTEINA), ktorí pri Hodoníne hladovali tri týždne. S ďalšími vojskami sa k nim mal pripojiť MIKULÁŠ ESTERHÁZI, avšak cestu jeho počtovo nepodstatnej armády odrezali, a tak sa uchýlil do Nových Zámkov. Hradby Hodonínu sa Betlenovi dobyť nepodarilo.
Stavy, ktoré sa zišli 19. novembra 1623, sa zhodli na uzavretí mieru. Už 21. novembra bolo vyhlásené prímerie: vďaka svojím vojenským úspechom Betlen dosiahol, že si na dobu 10 mesiacov mohol ponechať územia získané v Uhorsku, vrátane banských miest. Viedenský mier, podpísaný 8.5.1624, len potvrdil body mikulovského mieru s tým, že Betlen stratil dva sliezske kniežatstvá.
Viac k téme si môžete prečítať aj v týchto článkoch:
České stavovské povstanie (1618-1620)
Bitka na Bielej hore v skratke
Rozšírenie vojny po potlačení českého stavovského povstania
____________
Autorka: Varga Zsuzsana
Zdroje:
KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska : od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava :
Fortuna Print, 1998. 616 s. ISBN 80-7153-174-X. S. 252, 254, 256-259, 261.
CAMBEL, Samuel, ed. Dejiny Slovenska II : (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987.
TIBENSKÝ, Ján a kol. Slovensko I Dejiny. 2., preprac. a dopln. vyd. Bratislava : Obzor, 1978.
Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/cb/Bethlen_G%C3%
A1bor_r%C3%A9zmetszet.jpg/800px-Bethlen_G%C3%A1bor_r%C3%A9zmetszet.jpg