O Pyrrhovom víťazstve hovoríme vtedy, keď výhra vo vojne alebo bitke stála víťaza nemalé náklady, prípadne boli straty v boji neúnosne vysoké, a to až tak, že víťazstvo sa vlastne ani nedá pokladať za víťazstvo. Dochádza k tomu vtedy, keď straty a ostatné negatívne stránky výhry výrazne prevažujú nad prínosmi z víťazstva v konflikte. Je to víťazstvo, ktoré jednoducho nestálo za to. Magazín Magistra História prináša prehľad tých najznámejších bitiek, pri ktorých bol zaznamenaný podobný výsledok.
![pyrrhos]()
10. Bitka o Bunker Hill
10. Bitka o Bunker HillV skorých štádiách americkej vojny o nezávislosť sa odohrala bitka, ktorá dostala pomenovanie Bitka o Bunker Hill. Súvisela s obliehaním Bostonu. Američania sa dozvedeli o britskom pláne obsadiť vyvýšené miesto (čo by im umožnilo kontrolovať bostonský prístav), takže Američania sa pripravili a upevnili svoje pozície na tomto kopci.
Keď si to britský generálmajor William Howe uvedomil, nariadil svojim lodiam, aby začali bombardovať pozície, ale dosiahli tak naozaj len malý pokrok. Následne sa Howe rozhodol zaútočiť na kopci v boji muž proti mužovi, pričom utrpel ťažké straty, keď jeho vojaci vošli do línie amerického ohňa.
Tento útok mal také smrtiace následky preto, že Američania čakali so zapálením ohňov dovtedy, kým „nevideli nepriateľovi až do očí“. Briti ustúpili na bezpečnejšie miesto na úpätí kopca. Howe sa rozhodol získať pozíciu znovu rovnakým spôsobom, pričom tento protiútok mal rovnaké katastrofálne následky.
V čase tretieho útoku Američanom došla munícia a pod neutíchajúcou paľbou ustúpili zo svojich pozícii. Briti dosiahli víťazstvo napriek naozaj vysokým nákladom a stratám. V boji bolo zranených alebo prišlo o život približne 1000 ľudí. Porazení Američania mali výrazne menej obetí.
Týmto získali Američania obrovskú morálnu podporu, pretože sa ukázalo, že ich údajne slabšia armáda bola schopná zastaviť tú profesionálnu britskú. Britský generál William Clinton o bitke povedal: „Niekoľko takýchto víťazstiev by skoncovalo s britskou nadvládou v Amerike“.
9. Bitka o Alamo
Bitka o Alamo sa odohrala počas texaskej vzbury, kedy štát Texas vyhlásil nezávislosť od Mexičanov vzhľadom k rastúcej centralizácii ich vlády. Spočiatku sa Texasanom darilo, porazili mexických vojakov umiestnených v ich štáte, aj keď boli Texasania odvedení len ako necvičení regrúti. Založili si pevnosť, v ktorej nechali skupinu vojakov, nazvaných Misia Alamo podľa španielskeho misionárskeho vzoru.
Mexická armáda dala pevnosť obkľúčiť. Akonáhle boli pripravení, zahájili útoky a nakoniec prerazili obranu statočných Texasanov ukrytých vnútri. Mexičania ušetrili pár texaských ľudí, takže mohli rozšíriť zvesti o porážke a o sile mexickej armády do zvyšku radov nepriateľa.
Aj v tomto prípade išlo o Pyrrhovo víťazstvo pre Mexičanov, pretože inšpirovali ľudí, aby sa nechávali verbovať do texaských práporov. To umožnilo Texasanom poraziť Mexičanov v bitke pri San Jacinto. Tam treba hľadať pôvod výroku „Alamo si zapamätáme“.
Mexické odmietnutie uznať Texas ako samostatný štát a drobné boje spôsobili pokračujúce trenie, trvajúce ešte celých 10 rokov, kým Texas nevstúpil do Spojených štátov amerických. Tento konflikt následne viedol k mexicko-americkej vojne, v ktorej stratilo Mexiko veľké časti pôdy v USA.
8. Boj o Malplaquet
Počas vojny o španielske dedičstvo sa v severovýchodnom Francúzsku odohrala aj Bitka o Malplaquet, ktorá sa ukázala byť kľúčovou bitkou vo vojne.
Vojvoda z Marlborough viedol Veľkú alianciu, ktorá sa skladala z približne 100.000 vojakov z Veľkej Británie, Svätej ríše rímskej, Pruska a zjednotených provincií (súčasné Holandsko). Na druhej strane, General Claude de Villars viedol približne 90.000 mužov, vybraných z francúzskej armády a malého kontingentu bavorských vojakov, ktorí ich podporovali.
Táto akcia začala obliehaním pevnosti pri Mons Veľkou alianciou. V reakcii na to francúzska armáda dorazila na Malplaquet a začala ho obliehať. Keďže vojvoda z Marlborough chcel Francúzom zabrániť v získaní prevahy, použil útočnú stratégiu, ktorá oslabila stred francúzskej armády. To umožnilo obrovský útok jazdcov na stred armády.
Vojvoda bol úspešný, ale za naozaj obrovskú cenu. Spojenci stratili viac ako 20.000 obetí, zatiaľ čo Francúzi len asi 12.000.
7. Bitka pri Lützene
Bitka pri Lützene bola rozhodujúcou bitkou tridsaťročnej vojny, v ktorej protestanti a katolíci v Svätej ríši rímskej bojovali za svoju vieru a presvedčenie. Švédov viedol jeden z najväčších generálov všetkých čias, Gustavus Adolphus.
Adolphus spravil v švédskej armáde revolúciu, ktorá výrazne ovplyvnila to, ako sa od tej doby viedol boj. Do svojej armády začlenil kombinované armády a vždy hľadal tie najlepšie technológie, ktorými by mohol získať presilu nad nepriateľom a dosiahnuť víťazstvo. Adolphus nechal svojich vojakov tvrdo trénovať, čo zo švédskej armády spravilo jednu z najlepších armád tej doby.
Táto bitka znamenala pre Švédsko obrovský úspech. Švédi bojovali naozaj dobre a dosiahli víťazstvo proti Katolíckej koalícii štátov Svätej ríše rímskej. Počas bitky viedol Adolphus jazdecký útok na nepriateľskú armádu.
Kombinácia dymu a hmly, ktoré sa počas bitky nahromadili, spôsobila, že prejazd bojiskom sa stal naozaj nebezpečným. Adolphus bol počas bojov niekoľkokrát postrelený nepriateľom a padol na bojisku. Túto naozaj úspešnú bitku si Švédi budú už navždy spájať so stratou tohto vojenského kolosu.
6. Druhá búrska vojna
Druhá búrska vojna sa viedla v Južnej Afrike medzi Britániou a Búrmi, ku ktorým sa pripojil aj Oranžový slobodný štát. Napätie medzi týmito stranami existovalo už dlhú dobu, a tak nebolo prekvapením, keď vypukol otvorený konflikt. Potom, čo sa v týchto štátoch našli veľké náleziská zlata, Briti prejavili záujem, ktorý Búrov značne znepokojoval.
Veľké počty britských prisťahovalcov v Južnej Afrike disponovali odbornými znalosťami o ťažbe zlata. To znamenalo pre Búrov problém, pretože prisťahovalci by ich čoskoro početne prevýšili. Prisťahovalcom však neboli uznané plné práva.
Spočiatku sa Briti snažili získať plné práva pre prisťahovalcov, väčší podiel na zlatom priemysle a kontrolu nad terajšou Juhoafrickou republikou a Oranžovým slobodným štátom za pomoci rôznych politických manévrov. Ako však rástlo napätie, Británia neváhala a na hranice s okolitými štátmi umiestnila vojakov. Ako reakciu na tento akt vyzvala Juhoafrická republika Britov k vyčisteniu hraníc do 48 hodín, inak budú čeliť vojne s Juhoafrickou republikou a Oranžovým slobodným štátom.
Čoskoro potom bola vyhlásená vojna. Britmi vedené vojenské sily nakoniec vyhrali tento krvavý konflikt a oba nepriateľské štáty boli pripojené k ríši. Pre Britov je Pyrrhov aspekt tohto víťazstva dvojaký. Zomrelo alebo bolo zranených viac ako 50.000 ľudí, vojna vštepila ľuďom z Juhoafrickej republiky, Oranžového slobodného štátu a britských kolónií v okolí hlboký zmysel pre nacionalizmus. Myšlienka afrického nacionalizmu sa dostala do povedomia pôvodných obyvateľov, ktorí Britom spôsobili nemalé problémy. Do 10 rokov sa všetky britské majetky v tejto oblasti zlúčili do Juhoafrickej únie, ktorá sa neskôr stala novodobou Juhoafrickou republikou.
5. Bitka o Chancellorsville
Počas americkej občianskej vojny sa odohrala aj bitka pri Chancellorsville vo Virgínii. Armádu Únie v počte asi 130-tisíc ľudí viedol Joseph Hooker. Stáli proti nepriateľovi konfederácie, ktorí boli vedení Robertom E. Lee v počte len asi 60.000 mužov. Neskôr tento boj opisovali ako „dokonalý boj“, v ktorom Lee použil riskantné manévre napoleónskeho typu.
Povzbudený agresivitou svojho náprotivku, Thomasa „Stonewalla“ Jacksona, sa Lee rozhodol zaútočiť ešte predtým, ako sa zaujalo obranné postavenie, čiže väčšia časť armády únie mohla ešte ľahko vymanévrovať. Tento postup priniesol fantasticky dobré výsledky a Lee vyhral bitku.
Jeho armáda však utrpela obrovské straty (asi 13.000 mužov). Únia zaznamenala okolo 17.000 obetí. Na prvý pohľad sa to môže zdať málo, ale zväz mal väčšiu armádu a väčšiu základňu pracovnej sily, z ktorej dopĺňal svojich vojakov. Konfederačná armáda nemala k dispozícii také možnosti na prestriedavanie bojovníkov, a tak jej bojové straty činili až asi 22 % jej armády.
Najväčšou stratou však bola strata Stonewalla Jacksona. Ten zomrel na zápal pľúc, ktorý dostal po amputácii ľavej paže. Lee poslal Jacksonovi na smrteľnej posteli odkaz: „Posielam láskyplné pozdravy. Ty si síce stratil svoju ľavú ruku, no ja som stratil tú pravú“.
Potom, čo sa Lee dopočul o Jacksonovej smrti, povedal svojmu kuchárovi: „William, stratil som svoju pravú ruku. Moje srdce krváca“.
4. Pearl Harbor
Šokujúci útok na Pearl Harbor zo strany Japoncov vyvolal vstup USA do 2. svetovej vojny. Útok bol neskôr klasifikovaný ako vojnový zločin, pretože Japonci bez formálneho vyhlásenia vojny napadli Američanov.
Cieľom útoku na Pearl Harbor bolo ochromiť flotilu American Pacific pred tým, než USA vstúpia do vojny. Japonci totiž verili, že keď zneškodnia americkú flotilu, mohli by napadnúť aj Spojenecké sily v Pacifiku, a to bez spätného odporu.
Veľkým problémom pre Japonsko bolo, že tento akt rýchlo zmenil postoj amerického ľudu z nezasahovania do vstúpenia USA do vojny. Následne začali vykonávať opatrenia proti Japoncom.
Americké nálety, ktoré boli väčšinou zložené z bombardovania, spôsobili devastáciu Japonska. Počas vojny bolo vybombardovaných až 67 japonských miest. Tokio hlásilo až 200.000 mŕtvych civilistov len z dôvodu bombardovania.
Je zrejmé, že najničivejším dôsledkom pre Japonsko bolo zhodenie atómovej bomby Američanmi na ich územie. Útok na Pearl Harbor znamenal pre Japoncov prehru vo vojne.
3. Pyrrhove vojny
Počas Pyrrhových vojen bojovali Rimania proti Epiru, bývalému štátu v severnom Grécku. Epirus bol vedený fantastickým generálom Pyrrhusom, ktorý bol matkinej strany vzdialeným príbuzným Alexandra Veľkého.
Dôvodom vojny bolo porušenie dohody medzi Rimanmi a mestom Tarentum. Pyrrhus sa spojil s Magna Graecia, Samnium a Syrakúzami proti Rímu a Kartágu. Pyrrhusov plán bol poraziť Rimanov v tejto oblasti a pokúsiť sa presvedčiť taliansky ľud pod rímskou vládou k vzbure, čím by si ho pripútal.
Pyrrhovo víťazstvo získalo názov práve podľa týchto bojov. Aj napriek mnohým víťazstvám, a obrovským stratám, Rimania stále prichádzali. Obrovské rezervy pracovných síl im umožňovali dopĺňať armádu. Rímsky vplyv na obrovských častiach územia spôsobil, že k Pyrrhovej armáde sa nechcel nikto pridať. Pyrrhus okúsil porážku.
Obzvlášť ničivá bola pre Pyrrhusa bitka pri Asculum. Síce rozdrvil Rimanov, ktorí utrpeli straty až v množstve 8.000 bojovníkov, ale sám stratil 3.000 ľudí, čo v pomere k veľkosti jeho armády bolo naozaj enormné číslo. Pyrrhus v bojoch stratil veľmi veľa veliacich bojovníkov. Ako neskôr povedal: „Ešte jedno také víťazstvo a je po nás“.
2. Bitka pri Borodine
Od roku 1812 dosiahol Napoleon neuveriteľné víťazstvá, nevynímajúc víťazstvo nad Španielskom, Holandskom, Talianskom, Pruskom a Rakúskom. Následne vyhlásil vojnu Rusom pod zámienkou oslobodenia poľských území z pod ich nadvlády.
Urobil to, aby si získal priazeň Poliakov žijúcich v týchto oblastiach, ale tiež chcel odstaviť Rusko z obchodovania s Britániou. Napoleon porazil Rusov už aj predtým počas vojny štvrtej koalície. Aj preto veril, že jeho obvyklá mobilita mu umožní poraziť Rusov aj tentoraz a že sa dostane až k Moskve ešte pred začiatkom zimy.
Prepočítal sa však. Samotná veľkosť jeho Grande Armée, ktorá dosahovala takmer 700.000 mužov, znamenala spomalenie jeho síl viac, než čakal. Vzhľadom k dlhým zásobovacím časom nemohol Napoleon nadmerne zaťažovať svoju armádu.
Potom, čo sa prebojoval až k Moskve, stretol sa Napoleon a jeho vojaci zoči voči s ruskou armádou pri Borodine 7. septembra 1812. Keby vyhral, získal by Moskvu. Ale v prípade prehry by sa musel popasovať s rýchlo nastupujúcou zimou.
Napoleon vyhral túto bitku, ktorá bola zároveň najkrvavejšou z napoleonských vojen. Približne 35.000 Francúzov bolo zabitých alebo zajatých. Rusi stratili asi 45.000 vojakov. Napoleon sa presunul do Moskvy s cieľom prebrať si svoju výhru.
Už počas jeho prvej noci v Moskve začalo mesto horieť. Plamene, ktoré pohltili veľké časti mesta, nakoniec prinútili Napoleona odísť. Výsledkom toho bolo, že ustupoval v zime a bojoval so značnými logistickými problémami, pričom ruská kavaléria neustále útočila na oneskorencov.
Napoleon pri svojom návrate stratil väčšinu zo svojej armády. Nakoniec prišiel aj o korunu, pretože jeho oslabenie po ruskej invázii spustilo vojnu šiestej koalície, ktorá vyústila v jeho vyhnanstvo na Elbu.
1. Prvá svetová vojna
Najhoršie Pyrrhovo víťazstvo dosiahli spojenci v 1. svetovej vojne. Aj keď porazili Nemcov, Rakúsko-Uhorsko a Turkov, následky vojny boli pre väčšinu strán horšie, ako ktokoľvek čakal. Ani jedna z krajín na tom nebola lepšie než pred vojnou. Ich výhra v 1. svetovej vojne im priniesla minimálne štyri veľké problémy so spojencami.
Po prvé, bola podpísaná Versaillská dohoda, ktorá určila po vojne trest Nemecku. Tvrdosť sankcií priamo prispela k Hitlerovmu nástupu k moci a následne k 2. svetovej vojne. Bez tejto zmluvy by Hitler nemohol zneužiť utrpenie nemeckého národa, ani jeho enormný odpor voči Francúzom.
Po druhé, vplyv vojny na Britániu bol zdrvujúci. Pred 1. svetovou vojnou patrila Británia k zďaleka najbohatším krajinám na svete. Briti však súhlasili s finančnou podporou poskytovanou takmer všetkým ich spojencom. Okrem toho, výdavky na zbrane, muníciu, potraviny a kone previedli takmer všetko britské bohatstvo cez Atlantik do Spojených štátov.
Británia stratila počas tejto vojny svoju pozíciu najväčšej veľmoci na svete, a stala sa naozaj chudobnou krajinou. Už počas vojny, no i po nej, sa začali objavovať prejavy nezávislosti. Najväčším z nich bolo írske hnutie nezávislosti, ktoré sa naplno prejavilo v roku 1921.
Po tretie, Francúzsko vojnou nesmierne utrpelo, pretože ich krajina bola v tomto konflikte hlavným bojiskom. Ekonomika Francúzska bola po vojne úplne zničená. Väčšina priemyselných kapacít bola v dezolátnom stave alebo úplne zničená, celé regióny boli v troskách. Vzhľadom k obrovskému množstvu vystrelených delostreleckých granátov sú určité časti Francúzska stále neprístupné, kvôli vysokému nebezpečenstvu stále nevybuchnutých granátov.
Po štvrté, ruský cár bol počas vojny zvrhnutý. Vysoké straty na životoch a ochromujúci finančný dopad vojny na krajinu podnietil revolúciu. Boľševici prebrali moc a v Rusku sa začal zakoreňovať komunizmus. Aby ukončili svoje zapojenie do 1. svetovej vojny, podpísali boľševici mierovú zmluvu s Nemeckom, v ktorej Rusko postúpilo veľké časti krajiny Nemecku. V zmätku, ktorý nasledoval, sa v Rusku začala občianska vojna. Kvôli oslabeniu Ruska získali nezávislosť mnohé krajiny, medzi nimi aj Estónsko, Fínsko, Litva, Lotyšsko a v neposlednom rade Poľsko. V tej dobe komunistický štát nemohol spraviť skoro nič, aby tomu zabránil.
_______
Autorka: Zuzana Zreláková
Zdroj: listverse.com/2016/01/28/top-10-pyrrhic-victories/
Obrázok: i.imgur.com/qVi92.jpg